Superior Lehota (1406), Felsewlehota (1424), Lyhota regis (1455), Lehotka (1512), Lechotka Superior (1529), Horná Lehôta (1920), Horná Lehota (1927)

Horná Lehota	Horná Lehota z balóna

Obec Horná Lehota

sa nachádza  pod centrálnou južnou časťou Nízkych Tatier v nadmorskej výške 640 m. Písomne sa prvýkrát spomína v roku 1406 ako súčasť Ľupčianskeho panstva, pod ktoré patrila až do roku 1848. Podľa súpisu z roku 1599 bolo spolu na území panstva Ľupča 720 domov z toho 41 v Hornej Lehote. Podľa Jozefínskej evidencie z roku 1787 bolo v Hornej Lehote 119 domov, bola to najväčšia dedina Ľupčianskeho panstva. V roku 1828 mala obec 1168 obyvateľov a 151 domov.

Do polovice 16. storočia sa v jej chotári ťažilo zlato. Obec Bystrá vznikla na území Hornej Lehoty okolo baní. Spomína sa roku 1563. Horná Lehota patrila k známym čipkárskym obciam. Miestni podomoví obchodníci predávali čipky a drotársky tovar v Uhorsku, na celom Balkáne a Rusku. Z tohto obdobia sú v obci drevené zrubové domy. Obyvatelia sa tiež zaoberali baníctvom, pastierstvom, drevorubačstvom a ovčiarstvom. Koncom 19. storočia tu zhotovovali dlabané drevené úle v podobe ľudských postáv. Hrončiansky komplex vyrástol na vlastnej miestnej rudnej základni. Hlavné rudné zázemie štátnych pecí bolo v Ponikách, Ľubietovej, Hronci, Osrblí, Čiernom Balogu a za Hronom v Jasení, Dolnej a Hornej Lehote, Bystrej, Mýte pod Ďumbierom a v Jarabej. Na začiatku 20. storočia tu bolo silné vysťahovalectvo. Od roku 1955 sa nachádza na Chopku meteorologická stanica. V roku 1961 otvorili Hotel Partizán na Táľoch. Obyvatelia obce sa zaoberali prácou v poľnohospodárstve, v lesoch a železiarňach v Podbrezovej.

Tále Hotel Partizán	Chopok meteorologická stanica

4. júna 1922 vzniká FRTJ v Hornej Lehote

Obyvatelia obce sa zúčastnili aktívne SNP a podporovali partizánov v okolitých horách. Neďaleko obce prepadli Nemci 30.11.1944 štáb partizánskej brigády a partizánsku nemocnicu. Zastrelili 50 povstalcov. Tažké boje o oslobodenie obce trvali asi 5 týždnov. Obec bola oslobodená 21.3.1945.

Barokový rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela bol postavený koncom 17. storočia na starších základoch, upravený v roku 1802. V jeho interiéri nájdete oltár s obrazom Ježiša Krista od Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1873.
Klasicistický evanjelický a. v. kostol s neskoršou úpravou bol postavený v roku 1845, po požiari roku 1872 obnovený a v roku 1902 renovovaný. Zvonica z roku 1789 je murovaná s drevenou nadstavbou. Pod zvonicou je pamätník z roku 1974 venovaný Samovi Chalupkovi, ktorý sa narodil roku 1812 na tunajšej evanjelickej fare. Neďaleko je Pamätná izba Sama Chalupku, ktorá bola zriadená v roku 1995. V evanielickom cintoríne na „hornom konci“ sú hroby Sama Chalupku a Adama Chalupku.

Pamätník Sama Chalupku	Rodný dom Sama Chalupku

Pri Hornej Lehote je najväčšia archeologická lokalita Horehronia „Hrádok“ chránená kultúrna pamiatka z mladšej a neskoršej doby bronzovej. Bolo to sídelné a obchodné stredisko, súčasť sústavy výšinných hradísk na Horehroní. Osídlenie v tomto geografickom priestore pretrvalo aj do doby bronzovej (1900–700 pnl.). Výraznejšie vzrástla hustota osídlenia najmä v mladšej a neskorej fáze doby bronzovej. Zvýšenie počtu sídel súviselo s príchodom ľudu lužickej kultúry, ktorý si okrem nížinných sídlisk vo Zvolenskej kotline vybudoval aj celý systém výšinných sídlisk – hradísk. Tie boli vybudované na výbežkoch okolitých hôr zo severu lemujúcich Zvolenskú kotlinu, ale aj ďalej na Horehroní. V smere od západu na východ radíme k týmto hradiskám lokality Horné Pršany-Hrádok, Nemce-Hrádok, Selce-Hrádok, Moštenica-Hradište, Nemecká-Hradisko a Horná Lehota-Hrádok.

V členitom katastrálnom území obce sa nachádzajú významné turistické lokality a strediská. Tále, Krpáčovo, Srdiečko, Trangoška, Kosodrevina, Dereše, Chopok. Južná hranica obce zasahuje pod vrch Brezová, východná sa tesne dotýka obce Bystrá, severnú hranicu tvorí vrchol Nízkych Tatier od Derešov až k masívu Ďumbier. Dva významné vodné zdroje - Prameň Sama Chalupku a prameň Trangoška zásobujú pitnou vodou Hornú Lehotu a Brezno.

Zdroj údajov:
http://www.vkmk.sk/storage/ZhistorieObci.pdf
http://www.brusno.sk/pdf/historia_obce.pdf
http://www.zelpo.sk/
http://www.nizketatry.sk/obce/hlehota/hlehota.html
http://www.e-obce.sk/obec/hornalehota/2-historia.html

Zoznam daňovníkov z roku 1715

Felsö Lehota, Lehota, Felső, Felsőszabadi - názvy používané v Maďarsku

74 hláv rodín v Hornej Lehote v roku 1715

Vtedajšie meno ; - pravdepodobné dnešné pokračovanie rodu

Georgius Ferko;
Martinus Roszik; - Rosík
Stephanus Kucsera; - Kučera
Georgius Bobacs;
Joannes Chonyics; - Chomič
Michael Gracza; - Graca
Michael Malya;
Mathias Kocsis;
Sztepcsikova;
Matthusova;
Andreas Kalyó;
Michael Nemcsok; - Nemčok
Martinus Skoda; - Škoda
Christophorus Sterba; - Štrba
Georgius Bruchacs; - Brucháč
Michael Szlameni; - Slameň
Joannes Nemcsok; - Nemčok
Joannes Szlameni; - Slameň
Joannes Graczay;
Thomas Lestak;
Jacobus Sterba id.; - Štrba
Daniel Sterba; - Štrba
Jacobus Sterba ifj.; - Štrba
Georgius Mravecz; - Mravec
Andreas Segyivi;
Joannes Roszik id.; - Rosík
Andreas Tulaj; - Tulaj
Petrus Sperka; - Šperka
Thomas Sramko; - Šramko
Joannes Gonosz;
Joannes Sperka; - Šperka
Andreas Mucha;
Michael Roszik; - Rosík
Georgius Roszik; - Rosík
Joannes Roszik; - Rosík
Boczka;
Martinus Halvacs; - Hlaváč
Christophorus Hlavacs; - Hlaváč
Nicolaus Hlavacs; - Hlaváč
Belyuska;
Joannes Hlavacs; - Hlaváč
Gaspar Sterba; - Štrba
Klajkova;
Joannes Semeza;
Christophorus Draszt;
Christophorus Kralyika;
Stephanus Koszka;
Klyisova;
Joannes Gyemjan; - Demian
Joannes Zahorecz;
Joannes Tolhaj;
Boricska;
Andreas Vacsko; - Vačok
Martinus Bruchacs; - Brucháč
Thomas Bruchacs; - Brucháč
Martinus Bruchacs ifj.; - Brucháč
Brankova;
Georgius Bencsó;
Vacskova;
Joannes Bencsó;
Bencsova;
Joannes Vrabecz; - Vrabec
Martinus Kuth; - Kút
Joannes Kuth; - Kút
Joannes Lussik; - Lúštik
Daniel Mlinar;
Gajdoska;
Svedova;
Joannes Burila;
Joannes Poliacsek;
Michael Trembuch;
Michael Kaja;
Mazurka;
Martinus Blyaka

V obci HORNÁ LEHOTA (okr. BREZNO) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská:

DEMIANOVÁ 18×; DEMIAN 18×; POTANČOK 12×; FLOCH 12×; SOLIAROVÁ 10×; ŠALINGOVÁ 9×; ŠPERKA 9×; ŠTRBA 9×; BARBIERIKOVÁ 9×; CHOMIČ 9×; ŠPERKOVÁ 8×; SOLIAR 8×; ŽABKOVÁ 6×; ŤAŽKÁ 6×; CHOMIČOVÁ 6×; BARBIERIK 6×; KOMPÁNEK 5×; ŠALING 5×; ŠTRBOVÁ 5×; POTANČOKOVÁ 5×; KUCHÁROVÁ 5×; FLOCHOVÁ 5×; VRABEC 5×; BALCOVÁ 5×; PUŠKA 5×; BROZMAN 4×; BROZMANOVÁ 4×; SLAMEŇ 4×; GRACA 4×; STANČÍK 4×; ŠKODOVÁ 4×; ADAMEKOVÁ 4×; ŽABKA 4×; DUDOVÁ 4×; GRÍSNIK 4×; BUŠNIAK 4×; MAŠURA 4×; ORAVEC 4×; URBANOVÁ 4×; NAGYOVÁ 3×; KÁLOVEC 3×; HLÁSNIKOVÁ 3×; GREGOR 3×; PRIELOŽNÝ 3×; FAŠKOVÁ 3×; STANČÍKOVÁ 3×; STRMEŇ 3×; HLÁSNIK 3×; PATÚŠOVÁ 3×; BALCO 3×; SLIVKA 3×; VAČOK 3×; SMOLOVÁ 3×; ČERNÍKOVÁ 3×; MRAVCOVÁ 3×; TADLOVÁ 3×; NĚMCOVÁ 3×; CHAMKO 3×; DANIELIČ 3×; HORČIAKOVÁ 3×; PATÚŠ 3×; SLIVKOVÁ 3×; MEDVEĎ 3×; VRABCOVÁ 3×; KRIAKOVÁ 3×; LÚŠTIK 3×; ENGLER 3×; MEDVEĎOVÁ 3×; KOĽAJ 3×; KOŠTIAL 3×; GRACOVÁ 3×; ENGLEROVÁ 3×; ŠKODA 3×; ŠTELLEROVÁ 3×; KŇAZÍK 3×; BOVA 3×; STRELCOVÁ 3×; TONHAUSEROVÁ 3×; LÚŠTIKOVÁ 3×; NAGY 3×; RYBOŠ 2×; KELLER 2×; PUŠKOVÁ 2×; MALÍK 2×; TADLA 2×; BAJČIČÁKOVÁ 2×; KÁLOVCOVÁ 2×; PRIELOŽNÁ 2×; MAŠUROVÁ 2×; KRIAK 2×; KOĽAJOVÁ 2×; ORAVCOVÁ 2×; KUCHÁR 2×; NEMČOKOVÁ 2×; KOVÁČ 2×; BRUSZNYICZKÁ 2×; BULLA 2×; KORECOVÁ 2×; ŠRAMKOVÁ 2×; HORČIAK 2×, ...

Zdroj údajov:

http://slovnik.juls.savba.sk/

Sčítanie ľudu, rok 1991 a 2001 Horná Lehota:

Zdroj údajov:

http://www.statistics.sk/

Narodili sa, žili, alebo zomreli v Hornej Lehote.

Adam Chalupka (* 28. október 1767, Nemecká Ľupča, dnes Partizánska Ľupča, Slovensko - † 5. júl 1840, Horná Lehota, Slovensko) bol slovenský evanjelický kňaz a náboženský spisovateľ; otec slovenských spisovateľov Jána Chalupku a Sama Chalupku.

 Životopis:
Narodil sa v rodine Michala Chalupku a jeho manželky Evy, rodenej Kusej. V rokoch 1786-1789 chodil do škôl v Paludzi, v Kežmarku, v Miškolci, v Banskej Štiavnici a v Bratislave. Od roku 1789 pôsobil ako učiteľ v Hornej Mičinej a od roku 1792 ako evanjelický farár v Hornej Lehote.

Samo Chalupka
básnik, spoluautor Memoranda slovenského národa * 27.02.1812 Horná Lehota
† 10.05.1883 Horná Lehota

Životopis:
Narodil sa v rodine evanjelického farára Adama Chalupku a vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v Gemeri a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu. V tej dobe začali vznikať na lýceu knižnice a o rok neskôr i Společnost pro další vzdělávání se v jazyce českém. Chalupka pôsobil spočiatku ako knihovník, neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania poľskej šľachty v roku 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri Haliči. Po uzdravení dokončil štúdium a pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. V roku 1834 zastupoval Sama Tomášika v Chyžnom, po jeho návrate v roku 1934 pôsobil ako farár Gemerských Tepliciach a po otcovej smrti v roku 1840 zaujal jeho miesto v rodnej Hornej Lehote.

Tvorba
Lásku k literatúre si vybudoval už počas štúdií v Rožňave. Jeho prvé literárne pokusy vznikali v bibličtine už v dobe, keď študoval na bratislavskom lýceu. Debutové básne mu vyšli v almanachu Plody v roku 1836. V jeho dielach sa objavuje zobrazovanie slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov, ale tiež jeho vlastenectvo, vernosť rodnej krajine a ľudu a uvedomenie si neslobodného postavenia jeho krajanov. Vo svojej tvorbe však, podobne ako napr. Ján Botto, využíval ľudové piesne a slovenskú ľudovú poéziu všeobecne. V 40. rokoch 19. storočia sa pridal k hnutiu Ľudovíta Štúra, no trval na väčšom uznaní nárečia svojho kraja, v čom ostal celé roky neústupný, aj keď už bola uzákonená nová slovenská gramatika a pravopis (svedčí o tom i jeho jediná básnická zbierka Spevy). Písal vlastenecké básne, lyrické básne, básne angažované za politický program národného oslobodenia, ale tiež je i tvorcom historickej epiky a historického spevu. Jeho lyrika aj historická epika je zhrnutá v zbierke Spevy z roku 1868. Tá je inšpirovaná ľudovou piesňou a preniká ňou pátos boja za národné oslobodenie.

 Dielo: 
Poézia
1829 - Repertorium dispositionum, rukopis s básnickými náčrtmi a veršami
1834 - Koníku moj vraný, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
1834 - Nářek slovenský, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
1834 - Píseň vojenská, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
1864 - Mor ho! , báseň
1868 - Spevy, básnická zbierka; obsahovala napr. diela:
Likavský väzeň (pôvodný názov Jánošíkova náumka)
Kráľoholská
Branko
Kozák (pôvodný názov Syn vojny)
Turčín Poničan
Bitka pri Jelšave
Odboj Kupov
Vojenská, báseň
Juhoslovanom, báseň
Bolo i bude, báseň
Večer pod Tatrou, báseň
Při návratu do vlasti, báseň
Smutek, báseň
Toužba po vlasti, báseň
Má vlast, báseň

 Preklady
1843 - Pálenka otrava, preklad diela švajčiarskeho spisovateľa Heinricha Zschokkeho Brandweinpest

Zdroj údajov

http://sk.wikipedia.org/wiki/Samo_Chalupka

Dielo S. Chalupku je digitalizované:

Plné digitalizované texty tvorby S. Chalupku

Andrej Krno (* 26. jún 1827, Nemecká Ľupča, dnes Partizánska Ľupča - † 14. február 1911, Novi Sad) bol evanjelický kňaz, národnokultúrny pracovník. Pseudonym: Oružný

Životopis:
Študoval na gymnáziu v Levoči (1837-1845), teol. v Bratislave. V roku 1853-1855 kaplán v Hornej Lehote, 1855-1857 farár v Brezne, 1857-1902 v Čerenčanoch, od 1902 žil v Novom Sade. Prispel do Prostonárodných slovenských povestí P. Dobšinského, obyčajmi a porekadlami do Sokola (1863, 1865). Písal prevažne cirk. publicistiku, autor rkp. katechetickej práce. Roku 1862 spoluzakladateľ slov. gymnázia v Revúcej.

Ján Slávik (* 4. december 1855, Dačov Lom - † 8. február 1934, Banská Bystrica) bol evanjelický kňaz, cirkevný historik, cirkevný hodnostár, osvetový pracovník, publicista.

Životopis:
Základné vzdelanie získal v Dačovom Lome. Študoval na gymnáziu vo Veľkej Revúcej (1874), teológiu vo Viedni, Erlangene, 1878 vysvätený za kňaza. Kaplán v Sennom, Hornej Lehote (u básnika S. Chalupku), farár v Dobre Nive (od 1881) , senior Zvolenského seniorátu (1922), od roku 1926 žil na dôchodku v Banskej Bystrici. Autor zbierky modlitieb pre mládež , konfirmačnej príručky. Činný v oblasti cirkevnej historiografie. Venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohist. pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti. Prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Autor článkov o hospodárstve, hist. a kult. slov. národa. Účastník slov. narodoobranných snáh, signatár Martinskej deklarácie (1918). Člen a funkcionár SNS, člen SNR. Zakladateľ Slov. múzea, člen Výboru MS. Doktorát teológie (Karlova univerzita, 1925).

Jozef Gregor Tajovský (* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava) bol slovenský prozaik, dramatik a básnik.

Životopis:
Narodil sa v mnohodetnej rodine remeselníka, no detstvo strávil u starého otca. Vzdelanie získal v rodnom Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Pochovaný je v Tajove. Veľká časť života prozaika a dramatika Jozefa Gregora Tajovského je spojená s rodným Tajovom, s Banskou Bystricou a s obcami v jej okolí: Pohorelá, Lopej, Horná Lehota, Podlavice. Citovo priľnul najmä k Tajovu, ku ktorému sa vracal po celý život. V Banskej Bystrici navštevoval meštiansku školu. Tu sa začínal národne uvedomovať, v tomto meste videl roku 1891 prvomájovú demonštráciu banskobystrických proletárov. Do tohto mesta sa vrátil ako absolvent učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom, aby tu učil krátky čas, necelý rok /1893-1894/. Potom putoval ako učiteľ po spomínaných i ďalších obciach až do roku 1898, keď pre nezhody so školskou a cirkevnou maďarizačnou vrchnosťou odišiel zo školských služieb, prešiel na obchodnú akadémiu do Prahy a už sa k pedagogickej práci nevrátil. K rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý svoj život. Dokázal to i tým, že sa dal pochovať na tajovskom cintoríne, ako si to želala aj jeho manželka spisovateľka Hana Gregorová.

Milan Dlhý (* 24. júl 1891, Bánovce nad Bebravou - † 16. november 1961, Bratislava) bol dramatik, rímskokatolícky kňaz.

 Životopis:
Po skončení teol. štúdií roku 1915 vysvätený za kňaza. Pôsobil v Čiernom Balogu, Hornej Lehote a na iných miestach Slovenska. Národnouvedomelý kat. kňaz, neskôr stúpenec čes.-slov. spolupráce. Spriatelil sa s -> J.G. Tajovským, s ktorým udržiaval korešpondenčný styk. Neúspešne sa pokúšal o dramatickú tvorbu s hist. témami z čias začiatkov kresťanstva. Hry nedosiahli nijaký úspech. Napísal aj informačnú brožúru o S. Chalupkovi.

Elena Berková-Kováčová (* 22. november 1896 Horná Lehota - † 9. február 1989 Bratislava) bola spisovateľka pre deti a mládež, pedagogička.

Jej otec Daniel Kováč, jej matka Margita rod. Schmidtová

 Životopis: V roku 1901-1905 navštevovala ľudovú školu v Hornej Lehote, 1905-1909 meštiansku školu v Moz2berény a v Brezne, 1913-1915 študovala na Učiteľskom ústave pre materské školy v Turčianskych Tepliciach. Spočiatku výpomocná učiteľka v Hornej Lehote, v Sučanoch, v Bratislave, 1935-1945 vedúca obecnej knižnice v Bratislave-Prievoze. Prispievala menšími literárnymi útvarmi do Slov. denníka, Živeny a i., neskôr sa sústredila na tvorbu pre deti a mládež, autorka zbierok pôvodných rozprávok a vyše 20 rozhlasových hier s pedagogicko výchovnou tematikou.

Viliam Ríša (* 1. november 1898, Horná Lehota - † 23. december 1968, Bratislava) bol chemický inžinier, vysokoškolský pedagóg.

 Rodina  otec Juraj Ríša
matka Anna rod. Kuchárová
manželka Anna rod. Hilmerová

 Životopis:
V roku 1918-1922 vyštudoval na VUT v Brne, 1922 Ing. Chemický odborník v Senici, v Berlíne-Zehlendorfe, vo francúzskej továrni v Irigny. Od 1933 pracovník firmy Baťa, viedol výstavbu Tatrasvitu vo Svite, 1946-1951 riaditeľ továrne Dynamit-Nobel v Bratislave. Špecialista na výrobu umelého hodvábu, organizátor výroby umelých vlákien na Slovensku. Prednášal technológiu umelých vlákien na Chemickej fakulte v Bratislave. Autor knižných prác, vysokoškolských učebných textov, štúdií a článkov, 1953-1954 prodekan Chemickej fakulty SVŠT. Počas SNP príslušník intendancie povstaleckej armády. Roku 1954 nespravodlivo obvinený, väznený, 1956 oslobodený.

Jozef Vrabec (* 2. marec 1909, Horná Lehota - † 1. február 1987, Bratislava) bol rozhlasový pracovník, televízny pracovník.

 Rodina  otec Ján Vrabec
matka Emília rod. Luštíková

 Životopis:
Študoval na Vyššej priemyselnej škole v Košiciach. Príslušník prvej generácie rozhlasových a televíznych technikov. Námestník ústredného riaditeľa Čs. rozhlasu v Prahe, riaditeľ Čs. televízie na Slovensku v Bratislave. Účastník SNP, podieľal sa na prípravách odbojového vysielania v Banskej Bystrici. Viedol technickú prevádzku Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici (1944). Rozhlasovou a televíznou prácou sa zaoberal v početných článkoch publikovaných v programových časopisoch oboch masmédií a v denníkoch. Vo vedúcich funkciách ovplyvnil rozvoj rozhlasu a televízie v Česko-Slovensku; jeden zo zakladateľov televízie v Prahe a neskôr v Bratislave.

Ján Bušniak (* 26. máj 1919 Horná Lehota - † 1. november 1988 Praha) bol ekonóm, diplomat, protifašistický bojovník.

Jeho otec Jozef Bušniak, jeho matka Mária rod. Mravcová

 Životopis:
V roku 1925-1930 navštevoval ľudovú školu v Hornej Lehote, 1930-1935 študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, 1935-1938 na lýceu v Nines (Francúzsko), 1938-1939 na Vysoke škole ekonomickej v Prahe, 1940-1941 v Záhrebe, 1941-1942 vo Viedni, 1942 v Bratislave, kde v roku 1942 promoval za Ing. V roku 1941-1942 referent Najvyššieho úradu pre zásobovanie v Bratislave, 1943 väznený v Bratislave a v Ilave. Po vypuknutí SNP v roku 1944 zástupca Povereníctva výživy SNR v Banskej Bystrici, 1945-1947 vedúci slov. oddelenia Min. priemyslu v Prahe, 1947-1949 referent odd. pre priemysel, obchod a peňažníctvo ÚV KSS v Bratislave, 1949-1950 námestník min. priemyslu v Prahe, 1950-1951 povereník potravinárskeho priem., 1951-1957 obchodu v Bratislave, 1957-1960 veľvyslanec v Číne, 1960-1962 a 1967-1971 námestník ministra zahraničných vecí v Prahe, 1962-1967 čs. veľvyslanec v Taliansku, 1971-1979 vedúci odd. rozvojových krajín v Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe. Predstaviteľ kom. odbojového hnutia a účastník SNP. Počas SNP zástupca povereníka SNP pre zásobovanie a osvetový dôstojník pri povstaleckej 1. čs. armáde na Slovensku. Po vojne organizátor prvej etapy industrializácie Slovenska (výstavba Oravskej priehrady, Bučiny Zvolen, cementárne v Banskej Bystrici, Mostáreň Brezno a i.). V roku 1958-1959 a 1963 - 1965 člen a 1967-1968 vedúci čs. delegácie na Valnom zhromaždení OSN. Publikačne činný, autor spomienkových čŕt z obdobia odboja a znárodňovacieho procesu, články publikoval v periodikách Rudé právo, Pravda, Nové slovo a i.

Ladislav Laho (* 14. november 1922, Horná Lehota - † 14. október 1972, Bratislava) bol biochemik.

Rodina:  otec Alexander Laho
matka Berta rod. Lahová
manželka Katarína rod. Kedrová

 Životopis:
V roku 1933-1941 štud. na reálnom gymnáziu v Banskej Bystrici 1941-1946 na SVŠT v Bratislave. Účastník protifašistického odboja. Po oslobodení spoluzakladateľ vinárskeho výskumu na Slovensku. Zameral sa na biochémiu, analytiku a technológiu vína. V roku 1951-1963 riaditeľ Vyskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave. Funkcionár Office Internatio nale de la vigne et de la vin v Paríži, 1968-1980 jej predseda. Autor resp. spoluautor monogr., príručiek, a vysokoškols kých skrípt, odb. článkov a štúdií.

Ján Daniel Belák (* 13. jún 1922 Horná Lehota - † 23. október 1944 Slavošovce)

Jeho otec Ján Belák, jeho matka Margita rod. Kováčová, jeho brat Pavel Jozef Belák

 Životopis:
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na univerzite v Bratislave, 1947 PhDr. i in memoriam. Člen hnutia odporu proti klérofašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni.

Pavel Jozef Belák (* 11. január 1920 Horná Lehota - † 23. október 1944 Slavošovce) právnik, protifašistický bojovník.

Jeho otec Ján Belák, jeho matka Margita rod. Kováčová, jeho brat Ján Daniel Belák

 Životopis:
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na univerzite v Bratislave, 1944 JUDr. Pracovník Slov. obilnej spol. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom a i. partizánmi zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni.

Spomienka na Belákovcov - PhDr. Ladislav Tomko z Rožňavského Bystrého:

"V priebehu SNP cez našu dedinu prechádzali nielen partizáni, ale i hliadky Nemcov. Zúčastnil som sa doma i na pohrebe nášho učiteľa z meštianky v Dobšinej pána Kalického, ktorého Nemci ako nadporučíka povstaleckej armády zastrelili na Pustom Poli pri stanici Vernár, ktorá je na ceste z Dobšinej do Popradu. Tam ho aj nechali zahrabať. Jeho švagrovia JUDr. Pavol Belák, partizán - splnomocnenec SNR pre okresy Dobšinú, Brezno a Revúcu, spolu s jeho bratom Jankom - partizánom, študentom na vysokej škole v Bratislave ho v noci vyhrabali a nechali previesť do Bystrého, kde bol pochovaný. U nás bol pochovaný preto, lebo jeho svokrovci Belákovci bývali v našej obci. Pán Belák starší až do dôchodku pôsobil ako riaditeľ školy v Hornej Lehote.

Asi o dva týždne došlo k výbuchu na veliteľstve partizánskej skupiny, ktoré bolo v priestoroch papierní v Slavošovciach, vzdialených od nás 17 km. Medzi 36 padlými boli i obidvaja Belákovci. Spomínam si, keď ich na dvoch vozoch priviezli do našej dediny v jedno odpoludnie. Pán Belák starší bol silnej postavy (mal asi 180 kg). Keď tie truhly videl na začiatku dediny, tak horko zaplakal, že sa na to nedá zabudnúť. V priebehu pár týždňov stratil nielen milovaného zaťa, ale i svojich dvoch synov, ktorí mali u nás prirodzenú autoritu. Jeho bôľ bol taký veľký, že zomrel o niekoľko mesiacov po nich. Všetci traja sú pochovaní na našom cintoríne vedľa seba. "

zdroj: http://www.dobos.obotones.com/bystre/ltomko4.htm

Zlatica Tomková (* 15. január 1931, Horná Lehota - † 13. september 1995, Banská Bystrica) bola vysokoškolská pedagogička.

 Životopis:

Vysokoškolská pedagogička na Katedre ruského jazyka a literatúry PF (neskôr PF UMB) v Banskej Bystrici (1960-1990). Autorka štúdií, odborných článkov z rus. gramatiky a metodiky pre ZŠ v zborníkoch a odborných časopisoch, spoluautorka učebnice Ruský jazyk pre štúdium učiteľstva 1. st. ZŠ (1989).

Ivan Bortel (* 15. september 1943 Horná Lehota - † 18. máj 1970 Llanganuco) bol horolezec, strojný inžinier.

Jeho otec Ľudovít Bortel, jeho matka Viera rod Kusá

 Životopis:
Do základnej školy chodil v Hornej Lehote, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a do 1960 v Bratislave, od 1960 na Fak. strojného inžinierstva na ČVUT v Prahe, 1965 Ing. Od detstva sa venoval športu, najmä horolezectvu. Prvé horolezecké skúsenosti získal najmä v pieskových skalách Českého raja a vo Vysokých Tatrách. Člen reprezentačného družstva ČSSR. Od roku1966 každoročne navštevoval oblasť Mont Blancu v Alpách. Účastník čs. expedície v Peru, zahynul nešťastnou náhodou pri príprave prvovýstupu juž. stenou Nevado Huandoy, 31. mája 1970, počas zemetrasenia pod sev. vrcholom Huascaránu, zahynuli všetci ostatní (14) členovia expedície.

24. 1. 1943
 narodil sa v Hornej Lehote JURAJ ZVERKO, astronóm. Zaoberá sa astrofyzikou hviezd. Autor odborných a populárno-vedeckých článkov.

29. 10.1783
narodil sa v Žiari nad Hronom ŠTEFAN PETRUŠ, spisovateľ. Pôsobil v Dubovej, Valskej, Slovenskej Ľupči, Čiernom Balogu, Hornej Lehote, Ponikách. Napísal prvú slovenskú divadelnú hru so zbojníckou tematikou Rajnoha. Zomrel 17.9.1831 v Ponikách.

6. 11. 1908
 narodil sa v Blatnici VLADIMÍR BÁGEĽ, rozhlasový pracovník, prekladateľ. 1924-28 študoval na Štátnom učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Od 1930 učiteľ na ľudových školách, 1941-45 v Hornej Lehote,1945-74 redaktor, hlavný redaktor, šéfredaktor, metodik Hlavnej redakcie pre deti a mládež Čs. rozhlasu v Bratislave. Publikoval v časopisoch. Zomrel 13.6.1974 v Bratislave.

5. 1. 1925
narodil sa v Hornej Lehote BOHUSLAV GRACA, historik a publicista. Ľudovú školu vychodil v Hornej Lehote. Zomrel 24.4.1976 v Bratislave

17. 9. 1885
narodil sa v Hornej Lehote CYRIL JOZEF KRAMÁR, národovec. Zomrel 1943 vo Vrútkach.

Zdroj údajov:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka

Názvoslovie:

Baba, Banské, Brezinky, Bruchačka
Červená voda
Dereše, Diel, Dolinky
Hrádok, Hrb
Chopok
Javor
Kečka, Kosodrevina, Krpáčovo, Krúpova hoľa
Laz, Liešť, Lúčky, Luhy , Lovište
Mesiačik, Mlyn
Okosená (Okošená)
Paseky, Pavlík, Podlašťokom, Podokošenou, Podpolom, Polom, Príslop
Richtárovo
Srdiečko, Stupka, Suchá, Svibová, Svrkľa
Tajch, Tále, Trangoška
Veľká Riavka, Vydrová, Vršky
Zahrbom, Zahrádkom, Zapolomom, Závoz
Žiar, Žrebíky

Horná Lehota pôda, horniny a minerály

Pôda:  

Ranker podzolový

Rendzina rubefikovaná 

Albit - NaAlSi3O8

Albit je nízkoteplotný člen plagioklasového radu živcov, bohatý na sodík. Vytvára tabuľkovité alebo krátkostĺpcovité kryštály, ktoré bývajú väčšinou zdvojčatené. Vyskytuje sa aj v celistvej a zrnitej podobe. Zvyčajne je biely alebo bezfarebný, no môže mať modrastý, žltkastý alebo zelenkastý nádych. Vryp má biely. Je priehľadný až priesvitný a vyznačuje sa skleným leskom.

Výskyty na Slovensku
Horná Lehota (pri: Brezne, Banská Bystrica okres),
Rožňava (Rožňava, okres),
Západné a vysoké Tatry - žilky v granitoidoch spolu s kremeňom a inými minerálmi.

Achát

Výskyt achátu v nízkotatranskej oblasti je veľmi zriedkavý a takmer výlučne viazaný na horninové prostredie paleobazaltov (melafýry, mandľovce). Vzorky zodpovedajúce chránenému druhu sú stanovené plochou nad 25 cm2. Doteraz boli identifikované jeho vzorky z troch oblastí Slovenská Ľupča - Šalková (vrátane historicky známeho náleziska v lome Paseky), Malužiná - Čierny Váh a Horná Lehota (Bruchačka) -Mýto pod Ďumbierom (Stupka). Veľkosť mandlí nepresiahla 5 cm, čo plošne zodpovedá cca 15 cm2. Rozsah výskytu paleobazaltov dáva reálnu možnosť nájdenia (najčastejšie pri zemných prácach, prípadne ťažbe kameňa) aj vzoriek, ktoré bude možné považovať za chránené a pri ich náleze vzniká ohlasovacia povinnosť.

Stránka je v pernamentnej výstavbe. Veľmi ocením spoluprácu pri jej tvorbe. Ak disponujete údajmi, ktoré majú súvis s Hornou Lehotou napíšte mi: ondrej@janond.sk

Ondrej Demian

Pripravované a rozpracované kapitoly:

História, Katastrálne územie, Názvoslovie, Demografia, Samo Chalupka, Rodáci